Kategórie
Školenie

Očakávania a túžby študentov-SMS hráčov a ich športový životopis

Očakávania a túžby študentov-SMS hráčov a ich športový životopis.

SMS športová úroveň z dôvodu účasti týchto mladých ľudí na súťažiach rôzneho rangu, bohatý kalendár udalostí, v štatistikách a pri hodnotení športových orgánov vtedajšej UKFiT systematicky rástol [Karwacki A., Kowalski Z., Winiarski Z., 1997], Nešlo však o ohromujúci zisk vo výsledkoch. Na základe výskumu uskutočneného v 1997 rok, ktorý sme uviedli, že respondenti z 5 V krajine mali SMS: A športová trieda – 22,9%, Športová trieda II – 25,6% a 3. športová trieda – 22,9%. Ostatní respondenti (18,3%) nemali športovú triedu, alebo to nedali. Na druhej strane spolu predstavovali najvyššiu športovú úroveň 19 študentov s medzinárodnou majstrovskou triedou (3,9% predmetov) a trieda národných majstrovstiev (3,5% predmetov).

V skúmanej skupine mladých ľudí teda dominovali športovci s priemernou športovou úrovňou. 1/3 najvyšší športový stupeň nielen v kategórii šport mládeže. K tejto športovej vlastnosti by sa mali pridať aj ich vedecké výsledky. 30,4% z opýtaných mladých ľudí ich hodnotilo ako dobré. Viac ako 40,4% respondentov hodnotilo svoje výsledky spoločne; ako dostatočné alebo viac ako dostatočné. Iba 9% opýtaných študentov-športovcov hodnotilo ich školské výsledky ako veľmi dobré, a 9,7% viac ako dobre.

Pri hodnotení podmienok pre dosiahnutie úspechu v súťažnom športe respondenti najčastejšie zdôrazňovali pozíciu „iného“ – tab. 12.9. Všeobecný záver z predložených údajov bol tento, príliš veľa prvkov bránilo tejto mládeži byť dobrým športovcom, a niektoré z dôvodov, ktoré uviedli, zahrnuté v kategórii „iné“, napr.. neadekvátna stavba tela, nízky vzrast, zlá účinnosť a vytrvalosť – boli hlboko znepokojujúce.

Výsledky testov sú uvedené v tabuľke 12.10,12.11 i 12.12 boli odpovede na množstvo otázok, ktoré trápia športovú komunitu ohľadne účinkov a výsledkov športu a čo robiť, aby sa zlepšili?. Náš záver v tejto súvislosti bol tento, že: športový výber tejto mládeže by sa mal uskutočňovať podľa čl, že je tiež potrebné lepšie pracovať s týmito mladými ľuďmi a zapájať ich do dosahovania ich športových cieľov, že tieto ciele by si mali stanovovať každý rok. Okrem toho by títo mladí ľudia mali byť informovaní o osobitnej príťažlivosti úlohy športovca, úlohy súťažného športu, športová udalosť, športové súťaže! Alebo širšie v spoločenskom živote!

Toto je práca pre ľudí pracujúcich v SMS, Poľské športové asociácie a súčasné vládne orgány, aj keď títo ľudia majú pri riešení signalizovaných problémov rôzne úlohy.

Apropo športové efekty, spomenuli sme sféru motivácie a jej rôzne vrstvy, zdroje. Jedným z nich je sebauvedomenie účasti športovcov na súťažných športoch a výsledný stav vedomostí o. súťažný šport. Preto sme chceli vedieť, ktoré prvky ich najviac mobilizovali, a ktoré odrádzali od školiacich prác, športové súťaže na celý tréningový proces. Medzi najviac motivujúcimi tréningovými stimulátormi boli respondenti 26,8% odovzdali výsledok v súťaži, w 22,5% chcieť byť lepší, w 14,7% osobné ambície, w 13,2% víťazstvo a 13,1% neodpovedal, iba 1,9% alebo 5 hlásili športovci, že ich tréner zmobilizuje, aby trénovali! Rola trénera sa javí ako kľúčové prepojenie v tréningovom procese a tréningovom systéme športovej mládeže. Vo svetle týchto údajov bola rola kouča žalostná. Desať, Zdanlivo radikálny záver potvrdili aj ďalšie výsledky prezentovaného výskumu. Opak opaku predchádzajúcej perspektívy odradenia športovcov od tréningového procesu, ukázal, ako veľmi tento vzdelávací systém týchto mladých ľudí trápil. Boli uvedené najčastejšie odrádzajúce dôvody, ktoré uviedli opýtaní športovci: jednotvárnosť a rutina tréningu -19% a ďalšie" (veľmi rozsiahly súbor faktorov z privatizácie orgánov, cez počasie do samoty – uviedlo to také dôvody 19,8%). 16,3% respondentov uviedlo školiteľa ako prvok odrádzania, 8,9% športovci ako dôvod uviedli aj zlý tréning a školské podmienky. To samozrejme nie sú všetky dôvody. To, čo skúmaných športovcov odrádza od tréningu alebo určuje ich tréningové nadšenie, ešte neurčuje ich prítomnosť na tréningových hodinách.. Absencie na školení sú rôzne. 31,9% respondentov vynechalo školenie kvôli štúdiu a iným povinnostiam, 21% športovci ako dôvod uviedli únavu a nechuť. Rovnako, na úrovni 14,4% a 13,6% respondenti ako dôvod svojej neprítomnosti uviedli chorobu, zranenia a rodinné záležitosti, napr.. odchod domov, a cca 16% respondenti neodpovedali.