Kategórie
Školenie

Analýza tréningu v makrocykle prípravy plavcov na ME

Analýza tréningu v makrocykle prípravy plavcov na ME

Ďalším príkladom ilustrujúcim mechanizmus prípravy poľských plavcov na najdôležitejšie udalosti je analýza ročného tréningového cyklu z hľadiska efektívnosti, ktorá sa merala zmenami vo funkčných schopnostiach hráčov pod vplyvom aplikovaného tréningu a štartovacích záťaží.

Celoročná príprava hráčov bola rozdelená do troch makrocyklov:

Ja (IX-XII), II (I-III), III (IV-VII). Takéto rozdelenie bolo podmienené postupným rastom, v jednotlivých makrocykloch, veľkosť podielu zvláštnej práce a jej celkový objem a straty.

Prvý makrocyklus sa skončil celoštátnou súťažou plaveckej všestrannosti, druhý so zimnými poľskými majstrovstvami, tretí s letnými majstrovstvami Poľska a ME. Analýza tréningového zaťaženia bola založená na práci vykonanej viacnásobným poľským šampiónom.

V ročnom cykle sa súťažiaci plavil k 394 tréningy celkovo 2145,05 km.

V jednotlivých makrocykloch boli tieto hodnoty nasledujúce: 1-140 školenia (769,65 km), 11-101 školenia (568,175 km), III – 153 tréningy (807,227 km) (tab. 6.2).

Tabuľka 6.2. Štruktúra tréningových záťaží plavca v ročnom tréningovom cykle.

V ročnom tréningovom cykle dominovali záťaže ovplyvňujúce aeróbnu silu 77,2% (552,4 km) a kapacita kyslíka 50,3% (361 km). Venovala sa technika plávania 17,1% (119.75 km). Vo všetkom 3 v cykloch dominovali aeróbne záťaže (Ja makrocykl – 46,5%, II – 41,2% i III – 39,8%), zatiaľ čo množstvo cvičení venovaných technike bolo zodpovedajúcim spôsobom: Ja – 2,3%, II – 7,5%, Ili – 7,3%. V druhom a treťom cykle sa čas potrebný na prácu na technike výrazne predĺžil, čo by naznačovalo, že realizácia špeciálnych úloh zameraných na motoriku úzko súvisela s ovládaním techniky plávania.

V prvom makrocykle bol dominantný tréning formovania aeróbnej sily (31,3%) a kapacita kyslíka (15,2%). Zahriatie zohralo veľkú úlohu v globálnom pracovnom čase (14,2%) a cviky na prípravu tela na hlavné úlohy (13,6%). Ostatné komponenty konštrukcie boli nasledujúce: rýchlosť 2,4%, cvičenia na prahu anaeróbnych zmien 5,6%.

Ak porovnáme makrocyklus I s II a III, tieto hodnoty sa príliš nemenia. Element, ktoré pri výcviku hrali dôležitú úlohu, už spomínané zvýšenie pracovného času na technike (w II - 7,5%, w III - 7,3%). V obidvoch makrocykloch, podobne ako i, venované aeróbnym prácam cca. 40% čas (II – 41,2%, a III - 39,8%).

V prvom makrocykle, trvalé úsilie malo výhodu, pretože až v 93,7% energia bola čerpaná zo zdrojov kyslíka. Plávanie však v maximálnej intenzite, uskutočňované na štartovacích úsekoch (200 a 400 m n), zosumarizované do celkovej sumy 3,6%. V druhom makrocykle boli tieto hodnoty nasledujúce: zdroje kyslíkovej energie 93,3%, anaeróbne 1,8%, a ATP-PC 4,9% zatiaľ čo v III, resp: 93,2%, 2,2%, 4,6%.

V druhom a treťom makrocykle sa hodnoty maximálnej intenzity práce mierne zvýšili. Bolo to spôsobené väčším počtom štartov pretekára pripravujúceho sa v druhom makrocykle na majstrovstvá sveta a poľské zimné majstrovstvá, a v treťom na európsky šampionát. Z tohto dôvodu tréningové zaťaženie obsahovalo veľké množstvo cvičení s maximálnou intenzitou, príprava tela na závodné úsilie.

Tiež stojí za zmienku, že intenzita práce, ako sa uskutočnilo v prvom makrocykle, odhaľuje obrovský podiel cvičení zameraných na budovanie aeróbnej sily (71,4%). Na tomto pozadí sa urobilo oveľa menej práce na formovaní kyslíkovej kapacity (23%). V druhom makrocykle sa ukazovatele práce rýchlo menili, t.j.. kapacita kyslíka sa zvýšila (robiť 31,7%), a práca na kyslíkovej energii sa znížila (61,9%). V treťom makrocykle sa pracovný čas formujúci výkon kyslíka nezmenil a bol rovnaký ako v druhom cykle, na druhej strane sa mierne zvýšila dĺžka cvičení, ktoré formujú aeróbnu kapacitu (32%).